Narodil sa r. 1932 v Černoviciach, vtedy Rumunsko, dnes Ukrajina. Pochádza zo židovskej rodiny. Ako 8-ročný po prvý raz zažil hrôzy holokaustu: V r. 1940 rumunskí nacisti zavraždili jeho matku a otca spolu s ním odvliekli do koncentračného tábora v Transnistrii. Z tábora utiekol a tri roky sa skrýval v ukrajinských lesoch, kde prežil vďaka zločineckej bande. Ako 12-ročný sa pridal k sovietskej armáde. Po vojne emigroval do Palestíny (od r. 1948 štát Izrael), kde pracoval v kibuci a učil sa hebrejsky. Študoval na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme. Neskôr bol profesorom literatúry na Ben Gurionovej univerzite v Berševe, hosťujúcim profesorom v Bostone, na Yaleskej univerzite, v Oxforde a na Harvardskej univerzite.

Jeho primárnymi témami sú stratený svet detstva, útrapy vojny, holokaust, židovská diaspora. Od svojho debutu Dym (1962, kniha poviedok) vydal asi 45 románov, noviel a poviedkových kníh. Medzinárodné uznanie získal najmä knihami Badenheim. 1939, Cili, Nesmrteľný Bartfuss, Katerina, Železný chodník, Ľadová mína, Všetko, čo som miloval a autobiografiou Príbeh jedného života.

A. Appelfeld získal za svoju tvorbu v Izraeli aj vo svete vysoké ocenenia, napr. Cenu Izraela, National Jewish Book Award (USA), francúzsku Prix Médicis, Cenu Nelly Sachsovej (Nemecko).