NA SKLADE POSLEDNÝCH 10 výtlačkov

Zobrané básne laureáta Nobelovej ceny za literatúru 2011, ktorý podľa domácej i zahraničnej kritiky nenapísal ani jedinú zlú báseň.

Tomas Tranströmer, ktorý zomrel koncom marca 2015 v Štokholme, je nesporne osobitým zjavom v literatúre, je v istom zmysle pokračovateľom modernistických tradícií vo švédskej poézii i v svetovej lyrike.

Jeho jedinečnosť spočíva v schopnosti presného obrazného pomenovania a priam orientálneho spojenia vizuálnych a citových vnemov, v schopnosti geniálne jednoducho načrtnúť deje v čistej i človekom zmenenej prírode a mnohoraké prepojenie týchto dejov na históriu, na ľudské podvedomie i na mystické oblasti.
Verše preložil Milan Richter.

Viac o Tranströmerovi na
http://milanrichter.blog.sme.sk/c/278110/Transtromer-a-jeho-poezia-medzi-allegrom-a-lamentom.html
http://www.literarky.cz/kultura/literatura/6232-tomas-transtroemer-nejlepi-ze-tidy
http://www.ekumst.sk/sk/knihy/111007transtromerrichter
http://kultura.pravda.sk/nobelista-tomas-transtromer-a-jeho-katedrala-basne-f83-/sk-kkniha.asp?c=A111014_145007_sk-kkniha_p46

UKÁŽKA Z KNIHY

Románske oblúky

V obrovskom románskom kostole sa turisti tlačili v polotme.
Klenba roztvárajúca sa za klenbou, a žiadny prehľad.                              
Len blkot zopár sviečok.
Anjel bez tváre ma objal
a pošepol krížom cez celé moje telo:                                            
„Nehanbi sa, že si človek, buď hrdý!
V tebe sa nekonečne otvára klenba za klenbou.
Nikdy ťa nedokončia, a tak to aj má byť.”                        
Slzami oslepený
dal som sa vytisnúť na piazzu vriacu slnkom
aj s Mr. a Mrs. Jonesovcami, Herr Tanakom a signorou Sabatini.
V nich všetkých sa nekonečne otvárala klenba za klenbou.

Z marca 1979                                                 

Majúc už po krk všetkých, čo prichádzajú so slovami, slovami, ale nie s rečou,
odišiel som na ostrov pokrytý snehom.
Divočina nemá žiadne slová.
Nepopísané strany sa šíria všetkými smermi!
Narazím na stopy srnčích kopýtok v snehu.
Reč, ale žiadne slová.

RECENZIA

Žiarivá je poézia severu

Izba s veľkým kreslom, za oknami opar treskúcej zimy, záľahy snehu okolo, v dome sálajúce svetlo a teplo z krbu, v tóne temnejúceho podvečera... Azda takáto je realita severu: skoré stmievanie navôkol a dnu človek bdejúci - čítajúci.
Takáto scenéria nemusí byť miznúcou nostalgiou - nadchádza zimný čas, je tu aj zbierka švédskeho básnika Tomasa Tranströmera (1931) Medzi allegrom a lamentom (vyd. MilaniuM), obsahuje básne z dvanástich zbierok. Verše preložil, doslovom vybavil Milan Richter. Ten prekladá Tranströmera nielen pre osobnú blízkosť dvadsaťročného poznania sa so švédskym básnikom, predovšetkým však vďaka znalosti jazyka, ale, samozrejme, aj pre kvalitu tvorby.

Básne Tomasa Tranströmera sú preložené do 46 jazykov, doma i vo svete ho pokladajú za umelca jedinečnej metaforiky a zvláštneho uhla pohľadu. Tranströmer vytvára syntézu medzi moderným a tradičným, medzi umením a životom, charakterizuje ho kritika. Jeho reputácia ho vraj radí k vážnym kandidátom na Nobelovu cenu.

Tento umelec, ktorý vyštudoval latinské gymnázium a dejiny náboženstva a psychológiu na Štokholmskej univerzite, pokladá čítanie a najmä písanie básní za sebapoznávací proces a miesto na stretnutie. Svetoznámy básnik v Bratislave na 18. svetovom kongrese básnikov v roku 1998 dostal Cenu Jána Smreka.

A naopak, Milan Richter za tento titul získal Prémiu Literárneho fondu za preklad a tiež Cenu Zory Jesenskej 2002, ktorú udeľuje Slovenská spoločnosť prekladateľov umeleckej literatúry. "Búrka na severe. Keď zrejú hrozná jarabiny. Bdieš a v tme čuješ, ako v svojich stajniach súhvezdia dupú hore nad tvojím stromom," píše Tranströmer v jednej básni z debutovej zbierky.

19. októbra 2002 v Pravde                                                                                  Ľubica Suballyová