Výber z poézie popredného izraelského básnika, esejistu a prekladateľa, ktorý sa narodil a detstvo prežil v Bratislave. Rübner je laureátom viacerých prestížnych ocenení, vrátane Ceny Jána Smreka. Verše preložil Milan Richter. 

Ruka v ruke s "novou prostotou" nadväzuje Rübner vedome na klasickú židovskú poéziu. V jeho ľúbostných básňach možno vystopovať vyberané finesy sefardskej lyriky 12. storočia v Španielsku.
(...)
V Rübnerovej básnickej krajine sa nachádzajú šíre plochy bolesti, žiaľu a zúfalstva. Ale aj silné črty profánneho mysticizmu, podľa ktorého svet obsahuje i neviditeľnú dimenziu a mŕtvi žijú naďalej tak samozrejme, že iný predpoklad by pôsobil veľmi neprirodzene.

                                                                                                                                Lars Gustafsson

UKÁŽKY 

Tamto, povedal som    

Opustil som svoj dočasný dom,
aby som synom ukázal, odkiaľ pochádzam.
Tamto, povedal som, ležal som na zemi,
pod hlavou kameň, plochejší než tráva,
ako prach zeme
ostalo všetko zachované.
 
Viezli sme sa cez vrchy, lesy, mestá, boli to jaskyne,
voda sa vylievala na hradskú, cesty zlé,
voz preskakoval ponad jamy.

Prečo ten sladkastý vzduch? pýtali sa synovia.
Čo je to za omietka, čo opadáva z múrov?

Veru, takveru, vravela starká v obloku,
tu všetka budúcnosť pominula,
a zavrela suché oči
ako vták, čo zloží krídla uprostred letu a padá.

Tu som sa narodil, povedal som synom.
Moji rodičia a predkovia sa tu narodili.
Všetci sa narodia.

Tu stál dom, povedal som synom,
a vietor sa votrel medzi mňa a slová.

Šiel som im ukázať, odkiaľ pochádzam, a kedy
budeme jesť, pýtali sa synovia, a kde
budeme spať?

Pohľadnica: Pressburg, dnes Bratislava  
 
Bratislava sa volala Pressburg sa volala Poszony.
Pre mňa ostala Pressburgom.
Učiteľ Wurm mi ukázal triednu fotografiu a povedal:
Tento bol nacista, aj ten, aj henten. A tento
bol obzvlášť surový. Tamten padol v Rusku a
tohto vyhnali. Kto zo židovských žiakov prežil, to veru neviem.
Pressburg bol mestom troch jazykov. Štvrtým je mlčanie.
Existovali voľakedy hranice zla?
Pressburg leží na Dunaji, na výbežkoch Karpát.
Vedľa Martinského dómu stála neologická synagóga,
tak trocha maurská. Dole je Rybné námestie,
hore sa začínala Židovská ulica. Dunaj ešte tečie.
Som starý. Len pomaly sa dostávam ďalej.
V Pressburgu som sa narodil. Mal som matku,
mal som otca a mal som sestru. Myslím,
že som mal malé šťastné detstvo v Pressburgu.
Raz Dunaj celý zamrzol.
Kelti tu postavili pevnosť a taktiež
veľkomoravské kniežatá. Rimania
ho volali Posonium. Je to veľmi staré mesto.
Také staré, že ho nespoznávam.
Dovidenia, drahá, sotva.
                                                                              Z nemeckých verzií preložil Milan Richter