Tento súbor jazykovokritických a prekladateľských reflexií sa zrodil v spolupráci s dvojtýždenníkom Mosty a napokon našiel trvalú pôdu pod krídlami mesačníka Romboid. Na rozdiel od akademicky koncipovaných prác podobného typu, zameraných na problém, a teda neadresných, tento sa od začiatku vykryštalizoval ako polemický a adresný, na telo, a v tejto polohe aj zotrval.

Má to svoje klady aj zápory. Na jednej strane mu to dovoľuje sledovať nielen prehrešky, ale aj hľadať a pomenúvať ich korene a súvislosti. Odkrývať kultúrne a zavše aj historicko-politické paradigmy úkazov. Na druhej strane ho to sčasti posúva do úlohy policajta, ktorý nedbá na masu vozidiel dodržiavajúcich pravidlá premávky, ale z nich vyzobáva ich narušovateľov. Optika úkladov ho na to predurčuje a sčasti tým aj obmedzuje a vymedzuje, čím mu redukuje pôdu na reflexiu úkazov možno zaujímavejších a podnetnejších, ktoré bývajú plodom intuície, slovotvorby prekračujúcej vyregulované riečisko a zavše predvídajúcej vývoj.

            Pavel Branko