Ivan Čičmanec žije už od r. 1969 v Nórsku. V tejto zbierke svojských meditácií si predstavil, ako by vyzerali gnostické motlitby - veriť a zároveň túžiť po poznaní.

"Pri čítaní gnostických evanjelií mi neraz zišlo na um, ako by asi vyzerali gnostické modlitby. Pokúsil som sa preto vžiť sa do pozície gnostického kresťana a v duchu jeho videnia sveta som začal takéto modlitby písať. Výsledkom mojich pokusov je séria textov, ktoré prináša táto knižka. Aj keď značná časť z nich si vonkajškovo zachováva formu tradičnej kresťanskej modlitby (ako priamej komunikácie človeka s Bohom), dávam osobne prednosť pojmu meditácia, keďže slovo modlitba je do značnej miery sprofanované rutinnou praxou dogmatických i povrchných kresťanov (ktorí sa ešte aj dnes v kostoloch modlia za blaho vrchnosti alebo za bohatú úrodu na poliach, teda za veci, ktoré nemajú nijakú spojitosť s naším duchovným rozmerom). Významovo je slovo meditácia nielen bližšie ku gnostickému poňatiu duchovnosti, ale tiež lepšie vystihuje vnútorný stav, ktorý som pri písaní týchto textov pociťoval. Meditácia, ako ju poznáme napríklad z hinduizmu alebo budhizmu, je tiché, maximálne sústredené upriamenie sa na najvnútornejší bod našej bytosti, ktorý by vlastne ani nemal mať pomenovanie, ktorý však v záujme uľahčenia komunikácie môžeme nazývať pomocnými pojmami ako čistá energia, slovo, duch, Boh (alebo jeho súčasť). Je to samotné jadro našej bytosti, plamienok, ktorý existoval od nepamäti a ktorý bude existovať naveky, aj po tom, čo sa náš biologický život pominie a upadne do zabudnutia.
   Vo svojich krátkych textoch som sa pokúsil dať čo najstručnejší slovný výraz tomuto vnútornému sústredeniu, ako aj pocitom a myšlienkam, ktoré  vo mne vyvolávalo."

                                                                                    Z predslovu Ivana Čičmanca