Pia Tafdrupová (1952), dánska poetka, dramatička, prozaička a esejistka, členka Dánskej akadémie. Patrí k najvýraznejším severským básnikom súčasnosti. Od svojho debutu Keď sa prederaví anjel (1981) vydala 15 kníh poézie: Úlovok ničoho (1982), Najvnútornejšia zóna (1983), Morský príboj (1985), Biela horúčka (1986), Most sekúnd (1988), Kryštálový les (1992), Teritoriálny spev (1994), Kráľovnina brána (1998), Tisíckrát narodená (1999), Veľryby v Paríži (2002), Tarkovského kone (2006), Bumerang (2008), Kompas sťahovavých vtákov (2010), Salamandrové slnko (2012), dva romány (Oddanosť, Hviezdy bez domova), knihu „náčrtov k poetike“ Po vode kráčam a dve divadelné hry (Smrť v horách, Zem je modrá).

   Jej básne preložili do takmer tridsiatich jazykov a knižne vyšli vo V. Británii, Švédsku, Rumunsku a ďalších krajinách, vrátane Slovenska (Tiché výbuchy, ESA 2000, preklad M. Richter). Pia Tafdrupová je laureátkou Literárnej ceny Severskej rady, Severskej ceny Švédskej akadémie a v r. 2009 jej udelili v Bratislave Cenu Jána Smreka.