Vybrané básne jedného z najväčších nemeckých básnikov súčasnosti, laureáta Ceny Georga Büchnera. Braunove verše kriticky reflektujú svet falošného socializmu s celou jeho brutalitou, ale aj dnešný svet, v ktorom je veľa miesta pre zisk, moc, násilie, nenávisť, ale veľmi málo pre lásku a ľudskú spolupatričnosť. Preložili Milan Richter a Ladislav Šimon. ktorý napísal ku knihe fundovaný doslov.

UKÁŽKA z knihy:

Ustrice
    Alainovi Lanceovi
 
Len občas žijem ozajstne, ty celé
hodiny roztváraš u mňa v kuchyni práve
dovezené ustrice (s kopou papierov)
a – boľavú ruku v zástere z plastu –
 
spievaš. A Wolfovci, tí na nič iné už
nemyslia, iba na žranicu, ktorú zmastia
s dôkladnosťou im vlastnou. To sú ešte ľudia.
A ja – citrónu čo najviac – umŕtvim najprv
 
nahé zvieratká a potom svoje podnebie
a bojazlivo hltám, kým ty hneď dva tucty
do seba vsŕkneš s rozkošou, odporom, tie
drobné pičky mora. Tak, vravím teraz,
 
nechať si život medzi chtivosťou a hnusom
rozplynúť na jazyku, to už áno.