Výber z tridsaťročnej básnickej tvorby Anny Ondrejkovej. Vďaka nemu sa čitatelia náročnej a kvalitnej poézie zoznámia s výbušným, bohato štrukturovaným svetom, v ktorom poetka obnažuje svoje rany a nepodkupným, hutným jazykom vyjadruje najsilnejšie pocity, skúsenosti na hranici skutočnosti a sna, tragédie a triumfu.

UKÁŽKY

Náhle sny: ako prvá
krv, ako na žilách
sneh: nejasný záber: Gertrúda,
ktorá to prežije, Gertrúda
s rozpitým rúžom,
malomocná
Gertrúda nikdy: zatratená,
živá. (Bez líčenia. Odreté
pery. Stále) sneh,
náhly: odkrojíš
z luny, zo seba, zo sna,
nedá sa to
utíšiť:
vyteká
Gertrúda,
krv

Teraz:
teraz: sa
otvoríme: na ne-
uverenie, na
smiech: ja
pod mostom, vosková ja
v zdĺhavom krstnom úžase, oči: voda
vymýva trblietavé. Oči: do
dna. Teraz:
teraz: „zabudla si dýchať.“
Z pravého boku skoromed,
z pravého boku skorokrv