NA SKLADE POSLEDNÝCH PÁR KUSOV

Výber z lyriky Jána Zambora Melancholický žrebec prináša básne z jeho zbierok Zelený večer, Neodkladné, Kôň na sídlisku, Plné dni, Pod jedovatým stromom, Soprán dažďových kvapiek a nové verše (Nádhera zmesi).

Predstavuje hlavné polohy jeho poézie, lyriku ľúbostného snenia, zemplínskeho rodného kraja i liptovskej krajiny, obrazotvorného čarovania a elegických tónov reflektujúcich aj dobovú realitu, rodinnú lyriku a lyriku aktívneho životného postoja s mravnou, civilizačnou a ekologickou problematikou, lyriku neoavantgardnej imaginatívnosti, lyriku záhad a zložitostí intímnych vzťahov medzi mužom a ženou i zraňujúcich rezonancií sučasných medziľudských vzťahov.

Ukážky

V autobuse číslo 12

V dvanástke, ktorá ide popri pôrodnici,
popri nemocnici,
popri cintoríne,
v ktorej sa vždy nájde
človek so srdcom ako pučiaci kvet
alebo kvet zašliapnutý do blata,
som dnes videl stáť

krásnu ženu v čiernom s bielou kyticou,
neprístupnú úsmevom a slovám,
duchom inde, v tvári vzrušenú,
akoby sa nevedela dočkať
stretnutia s tým, čo bol dlho preč,
akoby mu šla len k vlaku naproti.

Približne, pravdepodobne

Myslíte, že v horách je vzduch bez chemikálií,
keď komíny sú vysoké?
A ste si istí,
že voda z prameňa
je pramenitá?
Nehovoriac o chlebe,
zemiakoch, zelenine atď.
Nejeme už niečo iné?

„Osýpky?“ pýtaš sa lekárky.
„Ťažko jednoznačne povedať,
lebo dieťa je očkované.“

A čo je pravá láska a čo nepravá,
čo je dobro a čo je zlo,
čo je pravda a čo je lož?
Aj to vieš často iba približne.
A možno sa v kdečom osudovo mýliš.

Pravdepodobne ťa má rada.
Pravdepodobne konáš správne.

A keď si ráno sadáš za volant,
zdá sa ti,
že pravdepodobne všetko stihneš,
že ti nevypovedajú
brzdy
a že na mesto
nepadne
bomba.