Knihy | Pieseň o láske a smrti korneta Krištofa Rilkeho / Die Weise von Liebe und Tod des Cornets Christoph Rilke
Pieseň o láske a smrti korneta Krištofa Rilkeho / Die Weise von Liebe und Tod des Cornets Christoph Rilke
Preklad: Milan Richter
Počet strán: | 92 |
Väzba: | brožovaná väzba so záložkou |
Rozmery: | 130x210 mm |
Rok vydania: | 2006 |
Váha: | 120 |
ISBN: | 8089178200 |
Na sklade máme ešte 5 výtlačkov
Pražský Nemec Rainer Maria Rilke patrí k najväčším svetovým básnikom novoveku. Mal 24 rokov, keď „počas jednej jedinej jesennej noci“ napísal poému v próze Pieseň o láske a smrti korneta Krištofa Rilkeho, ktorá sa mala stať najpredávanejším básnickým dielom v nemeckej literatúre vôbec. Aj sto rokov po prvom knižnom vydaní je tento básnický skvost výzvou pre interpretov, literárnych vedcov, prekladateľov a ilustrátorov – tentoraz pre básnika Milana Richtera, znalca Rilkeho diela, a pre akademickú maliarku Kamilu Štanclovú, ktorá obohatila pôvodný Rilkeho text v nemčine a Richterov preklad ôsmimi originálnymi ilustráciami.
Kniha obsahuje prekladateľov predslov, doslov a kalendárium Rilkeho života a diela.
UKÁŽKA Z POÉMY
ŠVADRÓNA táborí na druhom brehu Ráby. Pán
z Langenau ta cvála, sám. Rovina. Večer. Kovanie
vpredu na sedle jagavo presvitá vrstvou prachu.
A potom stúpa mesiac. Vidí to na svojich rukách.
Sníva.
Vtom krik doň vbodne nože.
Kričí, čo môže,
prereže jeho sen.
To nehúka sova. Môj ty Bože:
Jediný holý kmeň
krikom po ňom chniape:
Chlape!
Hľa, vzpína sa. Vzpína sa obnažená
postava pri strome a mladá žena,
krvavá, odvážna,
sluch mu driape: Odviaž ma!
Do čiernej zelene hneď z koňa skočí
a pretne putá žeravé od krvi
a vidí: Obrvy skáču z ohňa očí,
zuby sa zahryzli, zablysli v čiernave.
Zasmiala sa?
Strasie ho od hrôzy.
A hneď je zase na koni
a letí do noci. V ruke zviera krvavé povrazy.
(...)
DOSŤ! Byť zas raz hosť. Nie vždy mať pôst, keď
túžby chcú byť sýte. Nie vždy sa nevraživo vecí
dotýkať; raz ako bytie starosť odložiť a vedieť: Čo
stane sa, to dobré musí byť. Aj odvahe chce sa raz
pookriať a v hodvábe vankúšov zakúsiť vlastný opak.
Nie vždy byť vojak. Raz rozpustiť si kučery, kiež spočinú
na golieri, ten rozopnúť si, rozvaliť sa na hodvábnom
kresle a po končeky prstov vnímať presne pocit, ó, ten
skvelý: Byť po kúpeli. A znova učiť sa, čo sú ženy. Ako
to robia belavé a ako ženy z belasej peny. A všetko o ich
rukách a ako smiechom zvonia, keď plavovlasí chlapci
prídu núkať v prekrásnych misiach šťavnaté ťažké plody.