Books | Pieseň o láske a smrti korneta Krištofa Rilkeho / Die Weise von Liebe und Tod des Cornets Christoph Rilke

Rainer Maria Rilke

Pieseň o láske a smrti korneta Krištofa Rilkeho / Die Weise von Liebe und Tod des Cornets Christoph Rilke

Translate: Milan Richter

Pages count:92
Bond:brožovaná väzba so záložkou
Dimensions:130x210 mm
Release year:2006
Weight:120
ISBN:8089178200
Price: 5,00 €

Pražský Nemec Rainer Maria Rilke patrí k najväčším svetovým básnikom novoveku. Mal 24 rokov, keď „počas jednej jedinej jesennej noci“ napísal poému v próze Pieseň o láske a smrti korneta Krištofa Rilkeho, ktorá sa mala stať najpredávanejším básnickým dielom v nemeckej literatúre vôbec. Aj sto rokov po prvom knižnom vydaní je tento básnický skvost výzvou pre interpretov, literárnych vedcov, prekladateľov a ilustrátorov – tentoraz pre básnika Milana Richtera, znalca Rilkeho diela, a pre akademickú maliarku Kamilu Štanclovú, ktorá obohatila pôvodný Rilkeho text v nemčine a Richterov preklad ôsmimi originálnymi ilustráciami.
Kniha obsahuje prekladateľov predslov, doslov a kalendárium Rilkeho života a diela.


 


UKÁŽKA Z POÉMY


ŠVADRÓNA táborí na druhom brehu Ráby. Pán
z Langenau ta cvála, sám. Rovina. Večer. Kovanie
vpredu na sedle jagavo presvitá vrstvou prachu.
A potom stúpa mesiac. Vidí to na svojich rukách.
  Sníva.
  Vtom krik doň vbodne nože.
  Kričí, čo môže,
  prereže jeho sen.
  To nehúka sova. Môj ty Bože:
  Jediný holý kmeň
  krikom po ňom chniape:
  Chlape!
  Hľa, vzpína sa. Vzpína sa obnažená
  postava pri strome a mladá žena,
  krvavá, odvážna,
  sluch mu driape: Odviaž ma!


  Do čiernej zelene hneď z koňa skočí
  a pretne putá žeravé od krvi
  a vidí: Obrvy skáču z ohňa očí,
  zuby sa zahryzli, zablysli v čiernave.


  Zasmiala sa?


  Strasie ho od hrôzy.
  A hneď je zase na koni
  a letí do noci. V ruke zviera krvavé povrazy.


(...)


DOSŤ! Byť zas raz hosť. Nie vždy mať pôst, keď
túžby chcú byť sýte. Nie vždy sa nevraživo vecí
dotýkať; raz ako bytie starosť odložiť a vedieť: Čo
stane sa, to dobré musí byť. Aj odvahe chce sa raz
pookriať a v hodvábe vankúšov zakúsiť vlastný opak.
Nie vždy byť vojak. Raz rozpustiť si kučery, kiež spočinú
na golieri, ten rozopnúť si, rozvaliť sa na hodvábnom
kresle a po končeky prstov vnímať presne pocit, ó, ten
skvelý: Byť po kúpeli. A znova učiť sa, čo sú ženy. Ako
to robia belavé a ako ženy z belasej peny. A všetko o ich
rukách a ako smiechom zvonia, keď plavovlasí chlapci
prídu núkať v prekrásnych misiach šťavnaté ťažké plody.