Aforizmy patria starým múdrym mužom. Tieto aforizmy sú rovnako múdre, len ich autorka je 19-ročná gymnazistka. "Táto Ryba vonia od hlavy," skladá poklonu Tomáš Janovic.

UKÁŽKA

Granátové jablko je pomaly vyžierané. S každou červenou perlou odlieta viera.

***

Chlapci ešte vždy lezú po stromoch, zhadzujú krvavé lesklé čerešne dievčatám, ktoré s lačnými očami hľadia dohora a predstavujú si, ako sa im celý strom aj s chlapcami zmestí do pahltných úst.

***

Znova a znova sa umývam vo svätenej vode, ale počas celého dlhého úkonu už viem, že kým uschne posledná kvapka, zúrivé roztoče mi vyhryzú tvár.

***

Nie že by ste to tu nemali pekné, to nie. Nádherná záhrada, všade stromy a kvety, vôňa ovocia, vtáky spievajú ešte živšie ako zvyčajne. Ale predsa tu niečo chýba. Had, ktorého ste vyhnali.

***

Žalospevy si ticho ustlali na našich hlavách. Chvíľami zakvília, ale inak o sebe nedajú nijako vedieť. Sú plaché ako minúty pred rozlúčkou, porcelánovo krehké. Čakajú, že si ich všimneme skôr, než príde netalentovaný básnik, uchmatne ich a posype nimi svoje básničky.
 
***

Včera sme si spievali hosana, dnes sa všetci vešiame na jeden konár podľa pravidla: „Kto včera kričal najhlasnejšie, ten môže dnes odvisnúť ako prvý.“