Vybrané básne poprednej slovenskej poetky a esejistky, doplnené o cyklus nových veršov.

Recenzia

Podracká je jedna z mála tých, ktorí ešte dávajú poézii zmysel existencie, lebo pochopili, že aktuálne to potrebuje viac ako kedykoľvek predtým. Cez seba pre ňu objavila modus operandi – spôsob, akým vie hovoriť originálne a účinne: „posvätný oheň treba zhasínať / a nanovo posväcovať v ústach, / maličkom chráme“. Nachádzame u nej bezprostrednú vieru v kompetencie básnickej výpovede, presvedčenie, že k básni pravda prirodzene patrí, že báseň dokáže vlastným jazykom uchopiť pravdu, aj a najmä univerzálnu.
(...)
Charakteristické momenty originality tejto poézie dopĺňajú prvky legiend a mýtov, náboženské, spoločenské a umelecké kontexty. Stavba básne sa však nerozpadá pod tlakom významovej rôznorodosti, nerozleptá ju ani jeden zo spomenutých prvkov. Do ohniska významového diania sa od prvého po posledný riadok dostáva lyrická rozprávačka, jej fabulácie a paraboly, etudy otvorené pôsobeniu reality a pocitov, jej detailná názornosť i exponované zamĺknutia, jej schopnosť lapidárne konštruovať nové významy od prvotného impulzu až k pointe, pritom nič neubrať z ich tajomnej, nevysloviteľnej hĺbky, nič nestratiť z možností poznávania prostredníctvom kontemplatívnej intuície, akéhosi posvätného odkrývania (sacrum). V tomto je postavenie Dany Podrackej v našej poézii naozaj jedinečné.

                                                                                                                             Radoslav Matejov

UKÁŽKA

Pohár vody

Zobudila som sa uprostred noci,
pretože ma niekto požiadal v spánku
o pohár vody.

Ešte aj teraz počujem ten hlas, tichú
naliehavosť prosby, prichádzajúcej
odkiaľsi cez lupienok fontanely,
z lôžka chorého
alebo z popraskanej zeme pútnika.
Vstala som teda, prešla do kuchyne,
naplnila pohár a vypila ho
namiesto toho vysmädnutého,

ktorý už nemal telo,
a preto
bolo preňho veľmi ťažké
urobiť čokoľvek
bez pomoci.